Ideál slobody spájal všetkých „revolucionárov“ novembra 1989, z ktorých väčšina boli študentmi VŠ. Červeno-modré „véčko“ je azda najznámejším logom tohto obdobia našich dejín. „Verejnosť proti násiliu“ priniesla slobodu pohybu umožňujúcu cestovať, študovať a pracovať.
V tomto kontexte chcem upozorniť práve na 70 mil. ľudí, ktorí sú vo svete stále neslobodní. Z nich je 26 mil. v pozícii utečenca, ďalších 41 mil. ľudí je vnútorne blokovaných vo svojej krajine a 3,5 mil. sú žiadateľmi o azyl. 67% utečencov tvoria obyvatelia Sýrie, Afganistanu, Južného Sudánu, Myanmarska a Somálska a z nich sa najviac zdržiava v Turecku. A to môže byť nový problém nás všetkých, ak turecký prezident Recep T. Erdogan otvorí hranice utečencom, ktorí za slobodou utekajú do Európy. Slabý odvar toho, čo by sa stalo, sme už zažili v rokoch 2014-2016.
Ale ako toto všetko súvisí s prijatím Deklarácie práv dieťaťa a so situáciou v SR?
Slovensko nebolo a ani nie je cieľovou destináciou pre utečencov, tak ako napr. Nemecko. V školách momentálne nemáme deti utečencov a v našich utečeneckých táboroch je asi 25-30 ľudí. Ba dokonca aj zo 149 asýrskych kresťanov, ktorí k nám prišli v roku 2016 sa väčšina vrátila späť do svojej domovskej krajiny. A vzhľadom k prísnej azylovej politike iba 5 osobám bol udelený azyl za minulý rok. Napriek uvedenému už 30 rokov pociťujeme dôsledky medzinárodnej migrácie a tá sa týka hlavne oblasti vzdelávania.
Počet detí a žiakov cudzincov v SR nám neustále rastie. Zo štatistických údajov vieme, že v školskom roku 2013/2014 bolo v regionálnom školstve 2 432 žiakov a po piatich rokoch ich počet stúpol o 100%. V školskom roku 2018/2019 bolo na školách SR 5 019 detí a žiakov cudzincov zo 76 štátov sveta. Najčastejšie pochádzajú z Ukrajiny, Srbska, Vietnamu, Južnej Kórey, USA a najmenej zo Sýrie, Iraku, Iránu, Palestíny. Prevažne ide o deti a žiakov cudzincov, ktorí po 30 rokov slobody mohli prísť na Slovensko za prácou alebo priamo za štúdiom v rámci výmenných pobytov.
Mnohí učitelia a žiaci sa vo svojej škole už stretli s kolegom alebo spolužiakom z inej krajiny. Okrem vzájomného obohatenia, ktoré prináša školám prítomnosť takýchto učiteľov alebo žiakov, môže pedagogická práca naraziť aj na ťažkosti a problémy. A práve tých 2 682 žiakov cudzincov, ktorí sa v súčasnosti vzdelávajú a vychovávajú v našich základných školách, si zaslúžilo moju pozornosť. Kvôli nim a príprave učiteľov na prácu s nimi sa konalo minulý týždeň 14. novembra v Poprade školenie učiteľov zo škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, v ktorých sa najčastejšie stretávame s deťmi cudzincov. Podujatie zorganizovala sekcia národnostného a inkluzívneho vzdelávania Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s regionálnym zastupiteľstvom UNHCR pre Strednú Európu. Učitelia základných škôl ako aj zástupcovia odborov školstva okresných úradov v sídle kraja mohli diskutovať o integrácii a prístupe k deťom cudzincov.
O čom bolo podujatie?
Dlhodobá nepripravenosť nášho systému na prijímanie detí cudzincov, absencia rámcového kurikula alebo učebných materiálov, boli dôvody pre ktoré Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) pripravil tréningové materiály, aby nimi zvýšil efektivitu vzdelávania takýchto detí. Materiály, ktorými disponovali učitelia boli nedostatočné, komplikované, čo ovplyvňovalo učiteľom ich prípravu na výchovno-vzdelávací proces a hlavne neboli komplexné. UNHCR poskytlo SR metodické materiály pre učiteľov na práci s deťmi vo veku 6-9 rokov a 9-12 rokov. Materiály sú skvelými sprievodcami rôznych aktivít pre učiteľov a sú dostupné aj na webovom sídle rezortu školstva: http://www.minedu.sk/vzdelavanie-cudzincov-education-of-foreigners/.
UNHCR síce z titulu svojej pozície hovorí o utečencoch, ale podľa mňa tieto materiály môžu byť prijaté aj pre rôzne skupiny detí, nevynímajúc deti a žiakov cudzincov.
Na podujatí v Poprade boli učiteľom predstavené aj výsledky Nadácie Milana Šimečku a Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré vytvorili dve podporné publikácie pre učiteľov. Publikácia Vzdelávanie deti cudzincov na Slovensku – Potreby a riešenia je o poznatkoch a zisteniach najčastejších problémoch pri vzdelávaní a začleňovaní detí cudzincov v slovenských školách. Druhá publikácia s podobným názvom Vzdelávanie detí cudzincov na Slovensku – Príklady dobrej praxe je o princípoch a praktických postupoch inkluzívneho vzdelávania. Výsledky oboch publikácií majú pomôcť učiteľom ako efektívne prispievať k začleňovaniu detí cudzincov do výučby a triednej komunity.
Ako ďalej po 30 rokov od prijatia Deklarácie práv dieťaťa?
V správe pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa uvádza, že v globále na základnú školu vo svete už chodí podstatne viac detí ako pred rokom 1989 a ochranu práv detí ovplyvnili prijaté zákony v mnohých krajinách. Teší ma, že i na Slovenku demokracia v školstve priniesla zmenu aj v oblasti vzdelávania detí cudzincov a dnes je učiteľom poskytnutá metodická pomoc prostredníctvom materiálov a metodických príručiek, ktoré im uľahčia prácu s týmito deťmi. Želám si, aby učitelia v budúcnosti začali viac spolupracovať s mimovládnymi organizáciami a realizovali prednášky a besedy, ktorými sa zvýši informovanie detí a žiakov o živote migrantoch.