reklama

Pohľad EÚ na Slovenský systém vzdelávania

Európska únia monitorovala vzdelávanie v 36 štátov sveta a vydala z toho hodnotiacu správu s názvom MONITOR 2019. Ako dopadlo Slovensko?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Hodnotiaca správa MONITOR 2019 nie je len o analýze vzdelávania v členských štátoch EÚ, ale aj o príkladoch dobrej praxe. Kvalitné vzdelanie je považované za dobrý základ a štart pre každého človeka, zhodujú sa na tom všetci partneri na regionálnej alebo medzinárodnej úrovni. Kvalitné vzdelanie nie je len o uplatniteľnosti na trhu práce, ale predovšetkým prispieva aj k lepšej sociálnej súdržnosti.

EÚ za všeobecné podmienky vzdelávania považuje zabezpečenie inklúzívneho vzdelávania, t. j. všetky deti majú právo na rovnako kvalitné vzdelanie, ďalej rozvoj celoživotného vzdelávania, aby každý občan EÚ bol vybavený uplatniteľnými schopnosťami na trhu práce a uznávanie vysvedčení a diplomov v rámci celej EÚ

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aké je miesto Slovenska v meraniach EÚ?

EÚ stanovila šesť identifikátorov, v ktorých uskutočnila svoje merania. V niektorých stanovených cieľov Slovensko dosahuje dobré výsledky a v niektorých ešte stále zaostávame za priemerom EÚ. Poďme sa v krátkosti pozrieť na výsledky meraní v jednotlivých oblastiach:

1.Predbežné skončenie povinnej školskej dochádzky – priemer EÚ je 10,6 %, najlepšie výsledky dosahuje Chorvátsko alebo Slovinsko, SR sa v tejto oblasti darí pomerne dobre s výsledkom 8,6 %.

2. Terciárne vzdelávanie – v tejto kategórii má SR za 10 rokov výrazný progres a dosahuje výsledky blížiace sa k priemeru EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Predškolské vzdelávanie (4+) - v tejto kategórii sú výsledky pre SR výrazne slabšie, lídrami v tejto kategórii sú Francúzsko, Veľká Británia a Írsko. SR síce prijalo isté legislatívne opatrenia, predsa len EÚ navrhuje zamerať sa na zvýšenie inklúzie, lebo to bude mať v budúcnosti vplyv aj na dobré školské výsledky.

4. V PISA testovaní výsledky pre SR nie sú stále dobré, lebo viac ako 20 % slovenských detí nemá dostatočné vzdelanie. Napr. v čitateľskej gramotnosti došlo k poklesu až o 30% od r. 2009, v praxi to znamená, že žiaci majú nedostatočné zručnosti čítania, nevedia dobre rozumieť textu, a preto nedosahujú dobré výsledky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Miera zamestnanosti absolventov škôl – najlepšie výsledky dosahuje Nemecko, na Slovensku je dosahovanie výsledkov v tejto kategórii relatívne dobre, pretože dosahujeme priemer EÚ.

6.V celoživotnom vzdelávaní dosahujeme najhoršie výsledky, SR je ďaleko od priemeru EÚ. Cieľom EÚ pre rok 2020 je dosiahnuť vo formálnom alebo neformálnom vzdelávaní hranicu 15 %. SR v súčasnosti je na hranici 4 %. Chýba nám strategické nastavenie celoživotného vzdelávania.

Čo stojí za nízkymi výsledkami SR?

1.Ohodnotenie práce učiteľa;

2.Zastaralé metódy a metodiky vyučovania;

3.Slabá podpora rodín a motivácia detí;

4.Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kde by som začal so zmenou?

V prvom rade asi v zatraktívnení samotnej profesie učiteľa. Veď iba 4,5 % slovenských učiteľov si myslí, že ich povolanie je dobre ohodnotené v spoločnosti. Veľa učiteľov trpí nízkym sebavedomím, len kvôli tomu, že ich profesia je v spoločnosti málo ohodnotená a uznávaná. S tým súvisí aj nastavenie systému zaškolenia začínajúcich pedagogických zamestnancov. Na kvalite formovania budúcich učiteľov musia stavať všetky verejné vysoké školy SR. Veď žiak sa nenaučí nikdy viac, ale len toľko nakoľko je vzdelaný jeho učiteľ. Samotní učitelia hodnotia, že potrebujú lepšiu prípravu na prácu so žiakmi so špeciálnymi alebo osobitnými potrebami, chcú disponovať lepšími znalosti aj vo využívaní informačných technológii vo vyučovacom procese. Myslím si, že učiteľ 21. storočia by mal byť vybavený aj schopnosťami na prácu s deťmi z multikultúrneho a viacjazyčného prostredia. Na toto všetko by sa mali zamerať pedagogické fakulty SR.

Ako niektoré krajiny EÚ riešia sociálno-ekonomické nerovnosti?

Nie je to o zavedení rovnošaty, ako by ste to asi očakávali. V EÚ sú krajiny, ktoré nemajú problém s ponúknutím svojho „know how“ na riešenie sociálno-ekonomických nerovnosti. Ako príklad uvediem Írsko, ktoré spustilo program s názvom „Ponuka rovnosti v školách“. Štát spustením programu pomohol chudobným školám a podporil aj tie školy, ktoré dosahovali slabé výsledky. V Írsku s ponukou kvalitného vzdelávania začínajú už v predškolskom veku a cielene sa zameriavajú na zručnosti detí. A navyše celé prostredie dieťaťa zapojili do vzdelávacieho procesu, t. j. rodina, škola, miestna komunita, konkrétny pracovník úradu a pod. Mohli by sme spomenúť aj ďalšie krajiny a ich modely pomoci, ako napr. Španieli úspešne integrovali Rómov do spoločnosti a pod., ale to nie je cieľom tohto príspevku. Aj pre SR je podpora vzdelávania detí z chudobného prostredia nesmierne dôležitá. O tomto fakte svedčí aj prijatie novely školského zákona v závere roka 2019, ktorou sa nielen zvýšil počet asistentov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale sa rozšíril aj spôsob využitia príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov z menej podnetného prostredia. 

Čo nám odporúča EÚ?

Na európskej úrovni je pridanou hodnotou využívanie európskych finančných nástrojov, ako napr. „Erasmus+“, ktorým žiaci získavajú medzinárodné skúsenosti a obohacujú svoje „skills“. Sú aj ďalšie menej známe programy, ako napr. program partnerstva škôl „eTwinning“, ktorý ponúka pomoc v digitálnej oblasti a niektoré školy SR sú už do toho programu zapojené. Využitím podpory prostredníctvom „Peer learning“ sa škole ponúka možnosť konzultácie na medzinárodnej úrovni. Pokiaľ ide o podporu z európskych zdrojov, mali by byť využívané na podporu potrebných reforiem v duchu „viac inklúzie“.

V súvislosti neustáleho vylepšovania školského systému je nevyhnutné, aby prišlo k zlepšeniu poskytovaného vzdelávania najmä na sekundárnej či terciárnej úrovni, infraštruktúry, prístupu ku kultúre a voľnočasovým aktivitám. Podľa mňa je nevyhnutná potreba strategického horizontálneho prístupu k zlepšovaniu podmienok pre mladých ľudí aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach SR. 

Peter Krajňák

Peter Krajňák

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pochádzam zo Solivaru, pedagogicky som pôsobil a pracoval s rómskymi deťmi v obci Svinia pri Prešove, od marca 2016 som štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.Mám rád turistiku, futbal, v zime si vybehnem na bežky a rád sledujem skoky na lyžiach. Zaujímajú má regionálne dejiny obcí južného Šariša a história Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Od roku 2009 som členom strany Most-Híd. Nikto z mojich príbuzných nebol členom komunistickej strany. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu